Prečo sa ceny energie zvýšili

Ceny energií stúpajú, alebo aj klesajú. Za posledný rok a pol sme v štádiu, že ceny stúpajú do rekordných výšok. Napríklad, keď u nás vrcholila pandémia Covid 19, teda v roku 2020, boli dni, keď ceny na burze alebo na slovenskom spotovom trhu dosahovali aj mínusové hodnoty. Dnes bežne ceny elektriny stúpajú do výšok až niekoľko 100 eur. Je to spôsobené viacerými faktormi, ktoré sú väčšinou mimo územia našej republiky, majú globálny charakter a vysporiadanie sa s nimi je problémom pre prakticky všetky ekonomiky sveta. Pretože nárast cien energií nie je len problém Európy, Európskej únie, a už vôbec nie iba Slovenska.

Energetická kríza sa začala v roku 2021 z viacerých dôvodov. Tým prvým a hlavným bolo ukončenie pandémie Covid a všeobecné oživenie ekonomiky tak v Európe ako aj vo svete. Keď sa oživuje ekonomika, samozrejme, rastie dopyt. A to znamená, že rastie aj dopyt po energetických surovinách a po energiách, čo spôsobilo rast ich cien.

Po 24. februári sme aj my v Európe pochopili, čo sa deje a najmä prečo dodávky plynu začali už skôr klesať, čo bolo dôvodom, že nám začali prudko stúpať ceny energií, teda zemného plynu a následne aj elektriny. Tento vojnový faktor spôsobil v ďalších mesiacoch ešte výraznejší nárast cien energií a pridružila sa k tomu aj klimatická kríza, respektíve veľmi horúce a suché leto. V dôsledku sucha vyschli rieky a prudko sa obmedzila výroba elektrickej energie z vodných elektrární. Napríklad naša vodná elektráreň v Gabčíkove znížila svoj výkon až o tretinu a na niektorých dôležitých energetických zdrojoch vznikli vážne technické problémy. Zhruba polovica jadrových blokov vo Francúzsku musela byť odpojená od siete aj v dôsledku toho, že kvôli vysušeniu riek nebol dostatok vody na chladenie. Takže kumulácia všetkých týchto faktorov spôsobila, že ceny hlavne v auguste a začiatkom septembra prelomili akékoľvek dovtedy mysliteľné hranice. Boli dni, keď sa elektrická energia obchodovala na burze za vyše 1000 €/MWh. Bežná cena pritom dlhé roky bola okolo 50 až 80 €/MWh. Cena plynu zas prekonávala hranice 300 €/MWh, pričom v lete niekoľko rokov dozadu bola bežná cena 10 €/MWh. K týmto faktorom sa pridali do istej miery dôsledky zavádzania obnoviteľných zdrojov, ale tie mali a majú obmedzený účinok. Stúpli aj ceny za emisné povolenky, čo tiež tlačí cenu elektrickej energie hore.

Jedinou odpoveďou, ktorú všetci ako zákazníci v Európskej únii a na Slovensku máme, keďže sme závislí od dovozov energetických surovín, je šetrenie energetických zdrojov. Poďme spolu šetriť, aby sme aspoň týmto spôsobom pomohli eliminovať nárast cien energie a zvrátili tento vývoj, aby ceny boli udržateľné pre nás všetkých - domácnosti, veľkých odberateľov, aj priemysel.

Často sa hovorí, že dôvodom enormných cien energií sú sankcie voči Rusku. Fakty však hovoria jasne. Ceny energií začali stúpať už v roku 2021, keď ešte žiadne sankcie voči Rusku v dôsledku útoku neboli zavedené a nevedelo sa, že sa nejaký útok udeje. Ceny začali stúpať v momente, keď nám, naopak, začali z ničoho nič klesať dodávky plynu práve z Ruska. Stalo sa to v lete 2021, keď prítok plynu z Ruskej federácie do Európy začal kontinuálne bezdôvodne klesať. Ešte na jeseň minulého roku sa zistilo, že zásobníky Ruského koncernu Gazprom v Európe sú veľmi málo naplnené vrátane skladovacích kapacít, ktoré mal Gazprom prenajaté na Slovensku. Dokonca pred Vianocami Rusko zastavilo dodávky plynu aj cez jeden z kľúčových tranzitných plynovodov Jamal Európa, ktorý vedie z Ruska cez Bielorusko do Poľska a Nemecka. Takže sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko postupne po 24. februári 2022, nemohli byť príčinou tohto nárastu cien, pretože ceny rástli už predtým. Odľahčene povedané, sankcie vlastne uvalilo Rusko, respektíve Vladimír Putin tým, že začal skracovať dodávky plynu bez toho, aby Rusko malo na to nejakú príčinu a ešte predtým, ako zaútočilo na Ukrajinu.

Je prirodzenou reakciou, že keď niečo chýba, tak sa hľadá iný zdroj alebo spôsob, ako pokryť túto potrebu. Takto sa Slovensko zachovalo, keď nám začali klesať dodávky zemného plynu z Ruska. Reakcia na Slovensku bola veľmi prirodzená, profesionálna. Slovenský plynárenský priemysel začal hľadať nových dodávateľov plynu, ktorí by pokryli výpadok dodávok z Ruska, ktoré boli dlhé desaťročia stabilné a  zabezpečovali podstatnú časť potreby zemného plynu na území Slovenska. Vďaka tomuto postupu k nám prúdi plyn z iných zdrojov. Predovšetkým z Nórska, zo Severného mora cez Nemecko a Českú republiku potrubiami, ako aj takzvaný skvapalnený plyn, ktorý sa nakupuje v tankeroch a na územie Slovenska sa dostáva cez terminály na chorvátskom ostrove Krk a z talianskych terminálov na pobreží Stredozemného, respektíve Jadranského mora. Takto sú pokryté v súčasnosti až dve tretiny dodávok plynu, ktoré Slovenský plynárenský priemysel nakupuje. Ešte na konci roku 2021 k nám prakticky takmer 100 % dodávok plynu prúdilo len z územia Ruskej federácie.

Spotreba zemného plynu od začiatku roka výrazne klesá, čo znamená, že dochádza k šetreniu hlavne v oblasti priemyslu. Na druhej strane to nemusí byť úplne pozitívny údaj, pretože môže znamenať aj obmedzovanie výroby. Faktom však je, že na Slovensku spotreba klesá, a to aj spotreba domácností. Takže naše domácnosti, naši ľudia, sú si vedomí toho, že je potrebné šetriť.

V polovici novembra, teda na začiatku vykurovacej sezón, boli zásoby plynu na dlhodobo najvyššej úrovni. Až vyše 90 % kapacít našich zásobníkov je plných. Podobný stav je prakticky v celej Európskej únii, čo treba považovať za veľké spoločné víťazstvo, pretože preklenúť nastávajúcu sezónu bez problémov, by bez zásob plynu nebolo možné. Vďaka tomu, že v súčasnosti vyše dve tretiny dodávok zemného plynu prúdi na územie Slovenska zo zdrojov mimo Ruskej federácie, ani úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska nás už nemôže ohroziť. To je veľmi dôležitá správa, pretože vieme, že dodávky plynu z Ruska na naše územie prúdia cez Ukrajinu. Žiaľ, na Ukrajine sme dnes svedkami toho, že Rusko sa snaží vyradiť z prevádzky ukrajinský energetický sektor cielenými útokmi na kritickú energetickú infraštruktúru, čo by malo negatívny dopad aj na dodávky plynu. Takže na zimu sme pripravení, je zabezpečený dostatok dodávok energie a zemný plyn v zásobníkoch je tiež garanciou toho, že bez ohľadu na to, čo sa bude diať na východ od našich hraníc, budeme mať v našich domovoch a vo firmách dostatok tepla a bude aj dostatok plynu na výrobu nevyhnutných priemyselných surovín.

To, že dnes máme dostatok energie, neznamená, že nemáme šetriť, pretože nevieme presne, čo nás čaká po zime. A keď už nič iné, tak ušetríme nielen energie, ale, samozrejme, aj finančné zdroje našich domácností a firiem. Šetrenie energií v každom ročnom období je výhodné a užitočné tak pre naše peňaženky, ako aj pre našu prírodu a krajinu.